"Solutionary framework": Rámec, ktorý mení rýchle nápady na skutočné riešenia.

„Solutionary framework“ patrí k pojmom, ktoré sa do slovenčiny prekladajú len veľmi ťažko. Ak by sme ho chceli stručne definovať, ide o analytický proces prepájajúci súcit, kritické a systémové myslenie. To nám však o jeho skutočnej sile veľa neprezradí. Poďme sa naň pozrieť bližšie.

Kto sú „Solutionaries“?

Tento koncept priniesol Inštitút humánneho vzdelávania (IHE) a jeho zakladateľka Zoe Weil. Ich cieľom je vychovať generáciu „solutionaries“ – ľudí, ktorí dokážu identifikovať neetické, neudržateľné či nespravodlivé systémy a navrhovať riešenia, ktoré sú prospešné pre ľudí, zvieratá aj planétu súčasne.

Teória v praxi: Od hladu k systémovej zmene

Ako funguje „solutionary thinking“ v reálnom živote? Predstavme si žiaka, ktorý cestou do školy stretne človeka bez domova prosiaceho o jedlo. Na našom workshope „Od nápadu k riešeniu“ tento žiak povie: „Chcel by som, aby ľudia neboli hladní.“

Prirodzeným impulzom (mladých) ľudí je okamžite navrhnúť rýchle riešenie – napríklad zorganizovať výdaj jedla. Solutionary framework ich však učí niečo iné: Skutočne úspešné riešenia komplexných problémov nevychádzajú z hasenia symptómov, ale z hlbokého poznania príčin.

Cesta k „pákovému bodu“

Lektorka vedie študentov procesom analýzy a prieskumu. Žiaci sa učia:

• Pracovať so zdrojmi: Overujú si informácie a posudzujú ich dôveryhodnosť.

• Vnímať súvislosti: Zbierajú postoje tých, ktorých sa problém týka, tých, ktorí ho riešia, aj tých, ktorí ho (možno nevedomky) spôsobujú.

• Hľadať rovnováhu: Skúmajú, ako daný problém (a následne aj ich riešenie) zasahuje ľudí, zvieratá a životné prostredie.

Cieľom je nájsť tzv. pákový bod – miesto v systéme, kde aj malý zásah dokáže zmeniť dynamiku celého problému a priniesť udržateľnú zmenu.

Od analýzy k činu

Až po tomto dôkladnom procese si študent či študentka vyberá formu riešenia:

• Pridá sa k existujúcej iniciatíve a vylepší ju?

• Vytvorí vlastný projekt, petíciu, osvetovú alebo advokačnú kampaň?

• Navrhne technologickú či procesnú inováciu?
  

Celý proces uzatvára realizácia nápadu, jeho prezentácia a zaslúžená oslava dosiahnutých výsledkov. Pretože každý krok smerom k spravodlivejšiemu svetu stojí za to!

Liek na klimatickú úzkosť: Nádej cez akciu

Dnes často počúvame o mladých ľuďoch, ktorí prepadajú beznádeji či depresiám z klimatickej krízy a spoločenských zmien. Solutionary thinking prináša protiliek. Učí mladých sebareflexii a sebadôvere. Pomáha im realisticky zhodnotiť svoje sily a konať v rámci svojich možností.

Dodáva im to najdôležitejšie: Nádej. Nie však pasívnu nádej, ktorá nám vraví „dúfam, že to dobre dopadne“, ale nádej založenú na schopnosti aktívne meniť svet okolo seba. Nádej o akej hovorila aj známa Jane Goodall vo svojej knihe The Book of Hope.